Úryvok z knihy proroka Izaiáša sa stal inšpiráciou pre organizátorov pešej púte z Muráňa do Levoče. Dnes je to týždeň, ako sme sa vrátili z tejto akcie domov. Len týždeň. A premýšľam nad tým, na koľkých ľudí, ktorých som počas týždňa putovania spoznala alebo stretla, som už zabudla. No na koľkých zabudol On? :) Samozrejme, na nikoho. Je úžasné vedieť, že Boh na nikoho z nás nezabúda, ani pre čokoľvek, čo urobíme a ani pre vzdialenosť, ktorou sme od Boha vzdialení. No kedy si na Neho spomenieme my? Najčastejšie, keď sa niečo zlé deje, situácie, kedy vyskúšame už všetky možnosti a posledné, čo nám ostáva, je modliť sa. A ako sa hneváme, keď to niekto robí nám. Často frfleme: "ten sa ozve, len keď niečo potrebuje" No, vo vzťahu k Bohu, nerobíme to isté? Počas týždňa, ktorý som prežila na pešej púti som si uvedomila tú nekonečnú Božiu Lásku a naučila som sa Mu ďakovať za každú maličkosť, ktorá ma v živote stretne: za slnko i za dážď, za pokoj i za hádky, za vzácne rozhovory s dobrým priateľom. Skúste to aj vy! Ukazujte Bohu, že ani vy nezabúdate na Neho (a nielen v tých ťažkých chvíľach). Akcia s veľkým "A" - pešia púť z Muráňa do Levoče ma vždy natoľko obohatí, že mám potrebu sa o tieto jej plody deliť. Už dnes vás pozývam na ďalší ročník, aby ste sa aj vy mohli obohatiť a ešte viac spriateliť s Bohom :)
